Bezprostredne po udalosti sa na internete objavilo viacero príspevkov, ktoré speváka a jeho smrť znevažovali. A nakoľko bol Karel Gott známy aj politickými názormi mimo hlavného mienkotvorného prúdu, nie je prekvapením, že pochádzali práve z liberálneho spektra.
Azda najväčšiu kontroverziu vyvolal v tejto súvislosti príspevok Denníka N. V jeho nadpise bol Gott okrem iného označený aj ako „zombie“ či „idiot hudby“.
(Pozn. IV: Denník N parafrázoval vyjadrenia českého spisovateľa žijúceho vo Francúzsku Milana Kunderu a architeka Zdeňka Lukeša)
Po rozhorčených reakciách čitateľov bolo nakoniec znenie textu zeditované a denník sa ospravedlnil.
Kauza vyvolala negatívnu odozvu aj v samotnom Česku a tamojší bulvárny magazín Blesk okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že článok o umelcovej smrti bol cynicky pripravený niekoľko dní dopredu.
Ako sa dalo očakávať, zahanbiť sa nenechala ani slovenská satirická stránka Zomri známa tým, že ani majestát smrti, závažné choroby či ťažké dopravné nehody podľa jej administrátorov nie sú dôvodom na to dať humor bokom.
Niekoľko hodín po Gottovom poslednom vydýchnutí zverejnila jeho obrázok s nápisom „Lady Funeral,“ čo malo odkazovať na jeho populárnu pieseň Lady Karneval.
Nevkusnú reakciu si neodpustil ani Rado Ondřejíček, autor Cynickej bludy, ktorá v súčasnosti pôsobí pod hlavičkou denníka SME, donedávna Denníka N. Ondřejíček pravidelne vydáva tzv. Motivačný diár Cynickej obludy, v ktorom si môžu čitatelia tipnúť, ktorá celebrita daný rok zomrie.
Pre rok 2019 sa to v prípade Gotta podarilo fanúšičke Veronike. Autor Cynickej obludy to okomentoval slovami, že „krásne uhádla“ a „ďakuje a gratuluje jej k zdokumentovanej jasnozrivosti.“
Kritike sa nevyhla ani forma poslednej rozlúčky. Nápad zriadiť pohreb v Katedrále svätého Víta je podľa českého kňaza Tomáša Halíka „mytizácia hviezdy normalizačného zábavného priemyslu“ či „ďalší pokus zatiahnuť náboženské a cirkevné symboly do politiky zemanovsko-babišovského populizmu.“
Ide o toho istého človeka, ktorý sa zastával divadelnej hry, v ktorej Ježiš znásilňuje moslimku, no karikatúry proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo sú podľa neho „urážkou posvätných symbolov islamu.“
Hoci bol Karel Gott človekom, na ktorom by sa dali nájsť mnohé chyby, najmä pri jeho vzťahu s minulým režimom, absencia akéhokoľvek rešpektu či elementárnej slušnosti v tých najťažších momentoch, je naozaj veľavravná. Obzvlášť ak ide o ľudí, ktorí sa radi označujú za tých morálne vyzretejších.
Karel Gott nám pomáhal aj napriek hnevu ŠTB, prezrádza Kocáb
Člen kapely Pražský výber, ktorú komunisti v 80. rokoch zakázali, píše o Gottovi a jeho angažovanosti v pomoci hudobníkom, ktorých režim označkoval ako nežiadúcich.
Michael Kocáb, spevák a klavirista kapely Pražský výber spomína na Karla Gotta. Hovorí o tom, ako sa Gott zastával rôznych ľudí z hudobnej brandže, ktorých režim označil za nevhodných, napriek tomu, že tým vyvolával nevôľu ŠtB.
Pražský výber bol v 80. rokoch komunistami zakázaný a Kocáb spomína, ako nikde nevedel nájsť žiadnu pomoc. Dostal však zrazu ponuku od Orchestru Ladislava Štaidla, ktorý sprevádzal Karla Gotta. Vtedy to odmietol, Gotta mal zaradeného ako systémového človeka a neprišlo mu dobré vtedy ponuku prijať.
Hnev ŠtB
Pri písaní svojej knihy sa spevák dostal k materiálom ŠtB, kde odhalil, akú veľkú rolu hral sám Gott pri ponuke od orchestra. „Gott sa nás skutočne zastával, k nevôli Štátnej bezpečnosti. V materiáloch na to nadávajú a píšu, že ponúkajú angažmá zakázanej skupine. On sa tým nikdy nepochválil, to som skutočne ocenil ako veľkú kvalitu jeho osobnosti,“ vysvetľuje Kocáb.
Tri týždne dozadu Kocáb ešte Gottovi telefonoval, aby mu poďakoval za jeho pomoc. Gott mal z telefonátu „veľkú radosť“ a podotkol, že takých ľudí bolo viacej.
Nešetril poznámkami proti režimu
Štaidlov orchester nebol jedinou pomocnou rukou od Gotta. Skladateľ Karel Svoboda najal členov Pražského výberu, aby nahrali hudbu k seriálu Návštevníci. Nemohli sa samozrejme pod svoj výtvor podpísať, avšak nahrávať základné melódie mohli.
Kocáb podotýka, že ani sám Gott ani ľudia z jeho okolia „nešetrili protirežimovými poznámkami“. Spomína, ako vtedajší generálny tajomník a neskorší prezident Gustav Husák nasľuboval Gottovi všetko možné, len aby ho mal doma a ďalej šíril slávu republiky po Európe. „Gott mal potom veľkú slobodu vo výjazdoch a vôbec v celom svojom angažmá,“ hovorí.
Kocáb dodáva, že Gott dal svoje názory k režimu dosť najavo, keď poslal ministrovi kultúry list, v ktorom ostro kritizoval normalizačné procesy vo vlasti. Podľa speváka a klaviristu nemal Gott nejaký vrúcny vzťah s režimom, …až na ten nešťastný prípad s antichartou,“ podotýka.
